Život je zmena, zmena je život

Trávenie potravy začína, samozrejme, v ústach. Mechanické rozomletie zubami, ktoré zárovaň narúšajú bunkovú štruktúru potravy, čo má zmysel hlavne pri čerstvej surovej strave. Druhou stránkou je natrávenie potrvy slinami.
Sliny majú dve hlavné zložky, enzým ptyalín, ktorý štiepi zložité cukry na jednoduchšie, a bielkovinový sliz mucín, ktorý navlhčuje potravu, aby ľahšie kĺzala do žalúdka. Hlavne kvôli enzýmu sa všeobecne odporúča prežúvanie potravy skôr predlžovať ako hltať. Vraví sa o počte prežutí, či už 23 alebo jedno prežutie na každý zub.
Môžte si skúsiť počítať, koľkokrát skusnete potravu, kým sa Vám takmer vyparí z úst. Zadržiavanie potravy v ústach je už trošku extrémny level. Dlhším prežúvaním môžte dosiahnuť, ak už nič iné, pomalšie jedenie,

Potrava postupuje do žalúdka. Tu má hlavnú úlohu kyselina chlorovodíková, respektíve jej 0,03 percentný roztok. Vytvára optimálne prostredie pre účinok jednotlivých enzýmov, podporuje rozpúšťanie látok, mení štruktúru nerozpustných solí, aby ich mohlo telo vstrebať. Dôležité je aj pôsobenie na mikróby a kvasinky, ktoré v tomto prostredí umierajú.
Pepsín štiepi bielkoviny, lipáza niektoré tuky. Ptyalín sa sem dostáva spolu s prehltnutou potravou, a v kyslom prostredí prestáva pôsobiť. Práve na tento fakt sa odvolávajú zastáncovia oddelenej stravy - cukry a bielkoviny sa trávia v rozlične kyslom prostredí, takže nikdy nie naraz.
U dojčiat sa vyskytuje ešte jeden enzým, chymozín. Spôsobyje zrážanie mlieka na tvaroh, aby nepretieklo žalúdkom ako voda. Podobný enzým sa nachádza aj v žalúdku teliatok, v minulosti sa používalo ako syridlo na výrobu syra. Dnes sa z rôznych dôvodov využíva skôr jeho syntetická forma.

V tenkom čreve sa kyslé prostredie mení na zásadité. Hlavnú rolu dostáva podžalúdková žľaza a látky, ktoré vylučuje. Trypsín ďalej štiepi bielkoviny, amiláza a maltáza cukry, lipáza tuky. Štruktúra tráveniny sa mení na tekutú, z ktorej sa môžu látky vstrebať cez stenu tenkého čreva. Tá je mikroskopicky zvlásnená a tým mnohonásobne zväčšuje svoj povrch. Pre zaujímavosť, hladké tenké črevo by pre svoju funkčnosť potreboval dĺžku niekoľko kilometrov.
Dôležitú úlohu hrá aj žlč. Jej enzými a iné zložky rozkladajú tuky a pomáhajú s ich vstrebávaním. Hrajú dôležitú úlohu aj pri  vstrebávaní v tukoch rozpustných vitamínoch D, E, K, A.
Samotné črevo zároveň produkuje črevné šťavy. Tie dokončujú štiepenie bielkovín na aminokyseliny a sacharáza a laktáza rozkladajú mleičny a biely cukor.

V hrubom čreve sa zmes zahusťuje a dehydratuje. Žije tu množstvo baktérii, ktoré rozkladajú potravu, ktorú my nedokážeme spracovať, celulózu, šľachy a podobne. Takže k obávanému hnitiu potravy dochádza až tu.
Niektoré z látok produkovaných týmito organizmami sú toxické, ale prostredie v hrunom čreve si s nimi vie poradiť, takže z nich ostáva len zápach a plyny. Niektoré z týchto baktérii môžu naopak zlepšovať náš imunitný systém.
Ak by ste mali z týchto spoločníkov strach, môžte prechod jedla črevom urýchliť napríklad zvýšeným príjmom vlákniny, nie však príliš. Laktobacily, takzvané mliečne baktérie sú pre nás prospešné, väčšinou ich treba skôr dopĺňať. Okrem probiotík a prebiotík v tabletovej forme, sú dobré napríklad kyslomliečne výrobky. Odporúčaná je bryndza, kefírové mlieko, ale aj kyslá kapusta.